JBL Studio 290

JBL Studio 290

Vizuálne pomerne extravagantná rada Studio 500 od amerických JBL nestačila vlastne v cenníkoch ani poriadne uschnúť a už je tu nová, vlastne úplne opačne poňatá séria s rovnakým názvom, iba s číslovkou 200. Oproti ostrým tvarom a robustnej stavbe modelov 500 sú modely 200 výrazne jemnejšie, ale keď im zložíte krycie mriežky, stále sú to masívne JBL s veľkými reproduktormi, tak ako sa na Ameriku patrí.
     V celej rade nájdete celkom tri stĺpové modely, ktoré sú si však veľkosťami aj cenou až prekvapivo podobné, k obdivu (mali sme možnosť si siahnuť na všetky tri modely vystavené vedľa seba) ale nie tak charakterom. Kráľom série je stĺpik označený číslom 290 a ide o plnokrvnú trojpásmovú reprosústavu so štyrmi reproduktormi. Vzhľadovo ide o maximálne konzervatívne reprosústavy, ktorých pravouhlá dokonalosť je narušená iba oblosťou bočných hrán čelnej steny. Inak ako celok pôsobí Studio 290 až nenápadne, jednoduché krivky aj nenápadné povrchové prevedenie dokážu rozumne skryť nadpriemerné rozmery 119,7 x 27,3 x 33 cm (výška x šírka x hĺbka) – potom Vás pri presúvaní možno dosť prekvapí hmotnosť 25 kg.

JBL Studio 290
     Milovníka robustnosti ale rozhodne poteší pohľad spredu aj zozadu – vpredu totiž odhalí štvoricu dynamických reproduktorov, iba jednoducho obkrúžených vkusnou čiernou linkou. Zozadu je to zas popravde obrí plastový bassreflexový nátrubok (JBL nazýva svoj design bassreflexu Slip Stream Port a vyznačuje sa dvojitým prehnutím) – vďaka ich sklonu a rozteči môžete s káblami manipulovať jednoducho a ľahko a nemusíte sa zdráhať použiť ani káble s ozajstnými masívnymi koncovkami a veľkými prierezmi.

JBL Studio 290
     Vráťme sa ale späť dopredu, zaujmú Vás hlavne dva basové meniče, zasahujúce takmer ku kraji ozvučnice. Majú solídny priemer 20cm, záves, ktorý by udržal azda aj vystrelenú kovadlinu a membránu z materiálu PolyPlas so spevňujúcim vrúbkovaním. Membrána z PolyPlas je najprv sformovaná z papiera, potom je na jej povrch nanesená tenučká vrstva polyméru, ktorá reproduktor príliš nespomaľuje, ale zato výrazne spevňuje. Stredotónový reproduktor je vlastne rovnaký, ale s priemerom zmenšeným na 10cm. Zostavu reproduktorov završuje jednopalcový tweeter, ponorený pomerne hlboko do ostro rezaného zvukovodu. Pre kopulu membrány zvolili v JBL materiál CMMD Lite, čo je skratka pre „Ceramic Metal Matrix Diaphragms“, alebo teda kombináciu keramiky a kovu.

JBL Studio 290
     JBL Studio 290 ponúka taktiež charakteristiky „veľké“ parametre – pri nominálnej impedancii 8 Ohm a citlivosti 91 dB (2,83 V/m) dokáže tento stĺpik vyžiariť frekvenciu v rozsahu 38 – 22 000 Hz, ovšem bez bližšie špecifikovanej tolerancii. Súdiac podľa zážitkov z počúvania by to mohla byť aj referenčná tolerancia 3 dB. Počúvanie vďaka JBL Studio 290 sme absolvovali v pražskom štúdiu Cinema Shop, kde nám naservírovali taktiež modely 280 a 270. Zdroj signálu nám bol prehrávač Marantz SA7003, zosiloval tak buď Marantz PM14S1, alebo Harman/Kardon AVR 270, kde sa preukázala sila v „house“ vývoji – tieto dva, napriek výrazne nižšej ceny elektroniky, sa javili perfektným párom. Nie že by sme high-endový Marantz hodnotili ako horší, ale JBL už jeho prednosti nevyužili a v kombinácii s receiverom AVR 270 bol výsledok akosi muzikálnejšie. Je to proste praktický dôkaz toho, že hifi je alchýmia.

JBL Studio 290
     Keď sa pozriete na rozmery reproduktorov a ozvučníc JBL Studio 290, naviac keď vezmete do úvahy akosi obecne „vnímanou“ charakteristikou „amerického zvuku“, možno sa budete báť prebytku bass, ktorý bude mierne prekrývať zbytok pásma. Basa v „Momentary Truce“ od Film & The BB´s (1991 / dmp / CD 486) je silná, ale nepôsobí nijak prebudene. Síce vystupuje do popredia o málinko viac než stredy a výšky, ale pokiaľ budú mať ozvučnice okolo seba aspoň tri metre na všetky strany, nebude ho príliš a nebudete mať pocit, že Vám pod spodnými oktávami niečo uniká. JBL sa s akoukoľvek elektronikou rozohrávali veľmi jednoducho a ľahko, takže aj ich veľký zvukový objem ostával kľudný a úplne kontrolovateľný.

JBL Studio 290
     Bachova pôsobivá „Sonáta pre sólové cello #1, BMW 1007“ (Janos Starker / „KEF Ultimate Resolution Demostration Disc 2“ / 2010 / Universal / 480 3148) ukazuje v podaní Studio 290 pomerne konkrétny nástroj s jasnými kontúrami a pocitom vzduchu okolo nástroja, byť ten samotný ako keby bol o niečo drobnejší, zmenšený, akokoľvek to vynahradzuje schopnosť reprosústav premietnuť zvuk plasticky smerom k poslucháčovi. Vnútorná dynamika cella je veľmi slušná. JBL dokáže zreprodukovať plný frekvenčný rozsah nástroja, napriek tomu ani tu nepocítite fyzické kopance, zvukové podanie je pomerne dosť kľudné.

JBL Studio 290
     Dylanova " Blowin' in the wind " ( " DYLAN " | 2007 | Columbia | 88697 16131 2 ) sa opäť nesie v jemnejšom, pokojnom duchu, tvrdý, kovový nádych strún tú je ľahko zjemnený, nijako exponovaný oproti zvyšku pásma . Aj na veľkú bedňu ponúka JBL Studio 290 veľmi súdržný prednes, veľmi presný, u veľkých viacpásmových konštrukcií nie vždy bežný . Práve táto skladba tiež ukázala schopnosť týchto reprosústav veľmi dobre lokalizovať ako nástroj, tak vokál - konkrétnu pozíciu určíme v pravo-ľavom priestore , aj tom predo-zadnom . Priestor nie je pretiahnutý do hĺbky, skôr je vytiahnutý pomerne dosť vpred, sprava a zľava nie je ohraničený osou reprosústav, pokračuje ďalej . Cez mierne obrúsené ostrie tónov preniká z reprodukcie naliehavosť, priamosť a bezprostrednosť skladby.

JBL Studio 290
     Celková pokojnejšia, presná charakteristika reprodukcie odkazuje na požadované štúdiové vlastnosti, napriek tomu pre domácu reprodukciu nemusí byť úplne každému po chuti. Civilné, nie úplne prierazné vyznenie výšok a kontrolovaný, neprehnaný bass ukazujú síce naozaj všetko, čo je na nahrávke, ale tak nejako Vás necháva to skôr precízne pozorovať, než aby Vás zaliala zvukovým morom po bežnom americkom spôsobe. Jasné kovové činely tak určujú tempo nahrávky spolu s presným, okrúhlym kopákom a celkový rockový šmrnc je fajn, hoci intenzita atmosféry je skôr striedmejšia. Je však nutné dodať, že toto ladenie tiež necháva do zvuku výrazne vstupovať charakter pripojeného reťazca, takže si môžete výsledky ľahko " doladiť ".

JBL Studio 290
     Dobre sa JBL Studio 290 popasovalo aj s pianom Simone Dinnerstein . Jej uvoľnené podanie " Largo du Concerto No 5 " tu dobre vyniká, transparentný, dostatočne rýchly zvuk dobre vykresľuje stlačenie klávesov, rýchly nástup plných tónov Vás presvedčí o dostatočnom dimenzovaní schopnosťou Studio 290, dynamika je uvoľnená a veľmi dobrá. Farebnosť je verná, snáď trochu strohá, opäť ako zo štúdiového prostredia - jednoducho žiadne preháňanie, len v danej cenovej triede čo najväčšia vernosť nahrávke.

JBL Studio 290
     To napokon platí aj pre stredné tóny okolo vokálneho pásma . Benediktíni z kláštora Santo Domingo de Silos nahrali v sedemdesiatych rokoch 20. storočia jednu z najúžasnejších vokálnych nahrávok , dosku " Chant ",  zvlášť v úprave MFSL ( 1994 | UDCD 725 ).  Pokoj a dobré rozlíšenie sú veľmi príjemné, zvlášť tu, kde sa basy ani nepokúšajú miešať do reprodukcie. Zbor je detailný a prehľadný, navyše je hlasom dobre rozumieť, či už hráte hlasno, či pomerne potichu. JBL naznačí aj chrámový priestor a celkovú atmosféru, skôr opäť s akýmsi ľahkým " profi " odstupom, ale aj tak.

JBL Studio 290
     Keď sme sa zmienili o hlasitosti, predsa len ide o veľké americké debny, takže im pristane aspoň trochu hlasnejší prednes, kde naplno rozkvitnú ich schopnosti . Patricia Petibon tak v Offenbachově " Orphée aux Enferns " s hlasitosťou mierne doprava znie veľmi autenticky, štúdiovo presne a ľahko, aj keď farebnosť je snáď opäť trochu štúdiová a ľahko profesorská. To ale nevadí, aj náročné dynamické okamihy zvládajú tieto stĺpiky so cťou  bez pocitu hrubosti alebo skreslenia zvuku.

     Nová rada JBL Studio sa vydala ľahko a nečakane, ale rozhodne nie zlou cestou. Tak ako sa zjemnil a ukľudnil vonkajší vzhľad reprosústav, tak sa upokojil a zjemnil aj ich zvukový prejav, ktorý vsádza na štúdiovú autentickosť a civilnosť, miesto efektného objemu a tlaku, ktorý ponúka rozumnú vyváženosť ( hoci stále chvíľami cítite ľahučké basovejšie naladenie) a ktorý svojou čistotou dáva možnosť "doladiť" zvukový charakter pomocou komponentov v reťazci. Pravdou je, že štúdiová účelnosť návrhu fyzického i zvukového sa nemusí páčiť každému, pretože sa vlastne snaží byť bez vlastného charakteru (čo je však predsa správne). Snáď len trochu obyčajné spracovanie a vzhľad nevzbudí u domácich užívateľov to pravé nadšenie, aj keď záujemcovia o maximálnu nenápadnosť (ak možno niečoho takéto u veľkých stĺpikov dosiahnuť) by radosť mať mohli. Každopádne sú JBL Studio 290 slušné, civilizované reprosústavy s férovou hodnotou.

KLADY
+ slušná presnosť a kontrola reprodukcie
+ veľký, plný zvuk
+ jednoducho sa rozohrávajú aj lacnou elektronikou (ideálne bolo „in-house" spojení s H/K)
+ vyplní aj väčší priestor

ZÁPORY
- až príliš účelný vzhľad
comments powered by Disqus