Jaroslav Bánoci a jeho psi: interview s dvojnásobným mistrem světa a absolutním vítězem Slovenského poháru v mushingu!

Jaroslav Bánoci a jeho psi: interview s dvojnásobným mistrem světa a absolutním vítězem Slovenského poháru v mushingu!

Na jednom z nedávných eventů jsme měli to štěstí poznat se s významným hostem, ale hlavně skvělým člověkem a zanícencem, který tuto akci, v níž sehrávaly ústřední roli koloběžky Kostka a nádherní psi, podpořil svou milou přítomností. Oním člověkem, před nímž smekají helmy tuzemští i zahraniční milovníci psů a rychlé jízdy, byl dvojnásobný mistr světa, několikanásobný mistr Evropy, Slovenska a absolutní vítěz Slovenského poháru v mushingu Jaroslav Bánoci.
O tom, jak výjimečné spojení představuje obyčejná koloběžka a síla houževnatých psů, se mohli přesvědčit také naši youtubeři, kteří se zúčastnili unikátní akce v Topolčiankách, jež dle jejich slov představovala nezapomenutelný celoživotní zážitek. Naši youtubeři totiž v Topolčiankách téměř všichni stáli doposud na koloběžkách přesně 600 metrů. Proto si mohli tentokrát „na nečisto“ zkusit, jaké to asi bylo tehdy na aljašském Yukonu (pro ty, kteří neznají román Jacka Londona, doplníme, že máme na mysli psí zápřahy na saních).

Do tajů této neobyčejné disciplíny a křehkého psího srdce nás ovšem zasvětil samotný Mistr. Pojďme se společně podívat, jaké vypadají začátky takového mushera a na čem je vlastně samotná disciplína postavená.

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Jak bys absolutnímu laikovi – který v životě o mushingu neslyšel – popsal, co vlastně děláš?

„Takže mushing je v podstate akákoľvek aktivita člověka a psa při ktorej pes člověka ťahá. Teda môže to byť beh so psom tzv. canicross. Tak isto môže pes ťahať bicykel to je Bikejoring, alebo ťahá terénnu koloběžku a to je scooter. Toto sú individuálne discipliny, kde sa beha s jedným psom. Na kolobežke sa zapriahaju maximálne 2. Potom sú ešte teamy a to je vlastne záprah. Záprah do 4 psov ťahá trojkolku, nad 4 psov už štvorkolku. To je takzvane off snov. Na snehu je to podobné, ale individuálne disciplíny sú len Skijoring (bežkár a pes) a záprah, který ťahá sane.“

Co bylo prvotním impulzem k závodům psího spřežení?
„Ja som v podstate začal psov doma zapriahať ešte keď moja sestra chodila do škôlky (dnes má 22) a mali sme vtedy doma Astru malického kríženca nemeckého špica a pravdepodobne jazvečíka, podľa vzrastu  a jej syna Arona, který bol trošku vačší. V zime som ich zapriahol do klasických detských saní, aron dostal detské popruhy z kočíka a Astra ťahala len na obojku. Bolo to asi 800m po sneznej udupanej ceste a bola to parada  Inšpirácia bola pravdepodobne niekde vo filmoch biely tesák, vždy sa mi to páčilo a chcel som to vyskúšať.“

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Jak vypadal vývoj tvé kariéry? Vzpomeneš si na její stinné, ale především radostné stránky?
„Tak ak berieme pretekársku „karieru“, tak prvý pretek som absolvoval ešte jako junior a bol to Canicross u nás v Haniske. V tom čase som ešte okrem Arona a Astri nemal vlastných psov a chodil som robíť pomocníka k Jarovi Nižňanskému. Pomocník je vlastne taký začiatočník alebo sympatizant, který pomáha při venčení, zapriahaní, krmení, ale aj prataní hovienok  a občas si za odmenu môže vyskúšať aké to je pozerať sa na záprah z trojkolky alebo saní a užívať si ten zážitek. Jaro ma naučil naozaj veľa a vďačím mu vlastne za to, že sa dodnes tomuto športu venujem. Jeho pes Astor bol mojim parťákom prvú sezónu v Canicrosse a v zime mi Jaro požičal  Niku a Ayniho, boli to psy plemena Sibírsky husky. S nimi som nazbieral prvé skúsenosti na pretekoch v jeseni aj v zime. Po tejto sezóne keď moji rodičia videli, že ma to nasaj baví a že nie je to len zábavka na pár dni sme kúpili vlastných psov tiež plemena Sibírsky husky. Po pár rokoch behania v kategórií čistokrevných sibirský husky som sa rozhodol zmeniť chov, z dôvodu podľa môjho osobného názoru nefér praktikami niektorých musherov, který k čistokrevným Sibírsky husky krížili aj rýchlejšie Aliaššké husky. Kedže som takéto podľa mňa podvody nechcel robiť aj ja zamerial som sa na plemeno Aliašský malamut a Grónsky pes. Som jeden z mála pretekárov, čo urobil tzv. krok spať, protože klasický vývoj je skôr opačný teda Malamut a potom husky. V kategóriách s malamutmi sa mi začalo nasaj dariť a hneď v prvej sezóne sme na Donovaloch na majstrovstvách Európy skončili na 3. Mieste. Potom nasledovalo veľa krásnych pretekov, až som sa musel postaviť před otázku čo ďalej. Rozhodnutie padlo na Európskych saňových psov (ESP). Aj keď som svojho času sám povedal, že sú to bastardi a že ja nikdy takých psov mať nebudem. Bol som ešte mladý a člověk občas povie aj niečo čo potom neide vrať spať. Takže postupne som prešiel na 4 záprah ESP a neľutujem. Je to formula jeden v musherskom športe. Veľmi sa mi páči poslušnosť týchto psov, aká sa u severských plemien nedá dosiahnuť. Dnes bez problémov chodím behať do lesa a psy behajú popri mne naváno bez strachu, že niekde újdu, to si s Husky alebo Malamutmi neviem ani představit. Ale nie je to len o tom. Tie menej radostné chvíle sú, keď pes odíde, najme ak tragicky vtedy je to veľmi ťažké. Našťastie som vždy mal viac psov a oni aj keď na nich tiež vidieť, že sú smutný nedovolia mysliež na to zlé, ale skôr na to dobré.“

Pochlub se, prosím našim čtenářům svými největšími úspěchy.
„Tak to už je minulosť , ale podarilo sa mi pár krát stáť na stupni najvyššom, za čo vďačím hlavne psom. Bolo to krásne. V druhej sezóne s Malamutmi som zhodou okolností (mal som 6 psov a jeden Slovenský pretekár nemohol nastúpiť) nastupil na Majstrovstvách světa v kategóriách s 2 aj 4 psami. Teda to bol plán, ale psy sa při náročnej ceste do Talianska pobili takže som mal len 5 psov schopných behať majstrovstvá. Tak som to rozdelil 2 najlepších Ajvori fenka Grónskeho psa a Ajax pes Malamut som zobral do kategórií 2 psov a Beriho, Džabura a Aisy do kategorie 4 psov, kde sme po prvom dni boli 3 ale druhý deň sme museli odstúpiť. V kategórií 2 psov sme vyhrali a odštartovali tak sériu 3 ročnej neporaziteľnosti v tejto kategórií. Ajvori bola fenka, ktorá ma veľa naučila v tomto športe a mala najvačší podiel na každom úspechu, který tento záprah dosiahol. Konkrétne to bolo 2x Majster světa, 1 raz majster Europy kategroria 2 psy, 3 miesto ME kategoria 4 psy, 2 miesto mid kategoria 6 psov a ešte zopár krát majster SR.“

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Jaká plemena psů jsou pro mushing ideální?
„To sa nedá takto povedať, ale existujú severské plemená psov a teda Sibírsky husky, Aljašský malamut, Samojed a Grónsky pes. Tieto plemená behajú oddelene a chráni sa tak ich pôvodné určenie, teda jako pracovný pes. Potom je kategória otvorem, kde môže behať každý pes. V tej však dominujú hlavne speciálně šľachtené psy jako je Európsky saňový pes, který je vlastne kříženec hlavne nemeckého stavača , Anglického stavača, Chrta, Aljašského huskyho alebo aj iných plemien  Napriek tomu mushing alebo behanie s psom sa dá vyskúšať s každým psom a takmer každého to veľmi baví. Osobne som videl fantasticky behajúcu Border Koliu, ale aj Belgického ovčiaka, či iné plemená.“

Jak rychle dokáží tví psi běžet? Držíš nějaký osobní rekord?
„Tak jedna věc je absolutna maximálna rychlost, ktorá sa pohybuje až okolo 50km/h ale to je len na kratších úsekách v zjazdoch, kedy to fakt letí. Priemerná rychlost sa pohybuje okolo 30km/h u severských plemien je to trošku menej. Rekordy osobné nedržím, teda veľmi to nesledujem. Dôležité je aby psy bežali s chuťou, ostatné príde samo.“

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Pokud by za tebou někdo přišel s tím, že se hodlá věnovat mushingu. Co bys mu poradil? Jaké rysy, předpoklady musí takový člověk splňovat?
„Tak v prvom rade musí mať rád psov. Všetko ostatné sa dá naučiť.“

Kde tě lidé mohou potkat, popřípadě si s tebou zajezdit?
„Tak stretnúť ma môžu na rôznych akciách, kam s psami chodím preedovšetkým sú to vačšinou mushingové akcie, ale aj rôzne dogtrekingové, weight pullingové, a iné psíčkarske aktivity. Organizujem tak isto charitatívny překážkový beh Hero Race v Prešov, ale ten sa zatiž behá bez psov, aj keď do Budína uvažujeme zařadit tam aj možnosť odbehnúť si to aj s psom. Od jesene tak isto plánujem robiť společné tréningi v Prešove a Košiciach takže tam a prípadne ak sekto chce niečo vedieť pokojne môže napísať aj na Facebooku.“

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Co říkáš na spojení psa a koloběžky? Prý máš za sebou poměrně adrenalinový víkend. Popiš prosím našim čtenářům, o co šlo.
„Podľa mňa je to výborné spojenie, protože na kolobežke je člověk „bližšie při zemi“ a tak hlavne na začátku, keď pes zvykne vymyslieť všelico tak sa lepšie padá, alebo aspoň „vystupuje“ z koloběžky. Ja sám som bol trochu skeptický ke koloběžkám dosť dlhú dobu, ale potom čo som si ich vyskúšal a sám ich mám doma už niesom. Je to výborné na trénink ale aj preteky. Hlavne z čoho som bol prekvapený bola stabilita. A zapáčilo sa mi to aj bez psov jako súčasť prípravy, jednak je to veľmi podobný pohyb jako musher na saniach keď sa snaží pomôcť psom a zrychlit. Dokonca som nahovořil aj manželku a chodíme občas na menšie výlety na kolobežke v rámci zlepšenia kondičky “

Kde a v jakých podmínkách trénuješ? Co stojí za ziskem titulu mistra světa v mushingu?
„Trénujem väčšinou u nás doma v Haniske a na videách je možnosť vidieť, že podmínky majú od ideálnych veľmi daleko. Častokrát závidím kolegom musherom keď vidím na ich videách aké krásne tréninkové trasy majú. Za titulom stojí hlavne vhodne zvolený trénink, nespočetné hodiny debát u mushingu s ďalším Slovenským Majstrom světa Petrom Marcinom, s ktorým sme sa vďaka psom zoznámili a je to môj veľmi dobrý priateľ. Je to mening při ktorom pes cvála vždy a všade. To je ten hlavný rozdiel a v kopcoch je to najviac cítiť, protože ak pes cvála beží oveľa rýchlejšie jako při kluse. Tak isto v kategórií 2 psov to bolo trochu aj o kondičke pretekára, takže je doležité sa hýbať.“

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Jaký vztah máš se svými psy? Čistě pracovní nebo jsou to zároveň i tví mazlíčci?
„S psom sa nedá mať pracovný vzťah podľa mňa, nie je to motorka ktorú môžem na pol roka zavrieť do garáže. Je tam každodenný kontakt a starostlivosť, niekedy z rôznych dôvodov obmedzená ale vždy tam je. Sú tam samozrejme trošku rozdiely, každý pes je iný a každý sa aj inak správa. Kedže sa venujem mushingu tak vačšinou sú miláčikovia psy, čo najlepši ťahajú, ale nie vždy je to tak.“

Jak probíhá výcvik takového psa? Co je na něm nejtěžší a co máš naopak rád?
„Výcvik prebieha jednoducho, zapriahneme a ideme  rozdiel je len vzdialenosť a „hustota“ treninngov v týždni. Na začátku je vzdialenosť nasaj krátka začína sa kľudne aj při 500m a môže to končiť aj při 15-20, ale všetko ide postupne tak jako u člověka. Je to tažké vysvětlit to tu v 2 vetách. Najťahšie sú pre mňa tréningy v blate v jeseni a rád mám všetky ostatné. Je to fakt veľmi návykové a každý dobrý trénig a pretek je radosť, tak pre psov jako aj pre mňa. Je to moja droga už via jako 15 rokov “

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Co mushing a bezpečnost? Je tato adrenalinová disciplína pro všechny zúčastněné bezpečná? Jaké jsou základní zásady, které musí musher dodržovat?
„Dobrá otázka, táto věc bola dlho podceňovaná. Dnes už je to daleko lepšie, základná výbava je samozrejme prilba, predsa len nie je to sranda spadnút při vyššej rýchlosti a ešte sa môže stať, že při páde sa pes zľakne a bude ťahať ďalej. Nič príiejmné, preto ja radšej nepadám  . Aj keď aj dnes sú povolované věci, ktoré ja osobne považujem za příliš riskantné k psom aj ľuďom, jako například zapriahnuť 6 psov na 10kg trojkolku, s ktorou je problém ubrzdiť aj 4. Preto každý by si mal rozmyslieť, či je schopný svojin psov ubrzdiť, ak nie neodporúčam takto trénovať. Vypomstilo sa to raz aj mne, keď napadol sneh, ale bolo ho málo na sane, ale na 3 kolku dosť na to aby sa nedalo ubrzdiť, ale povedal som si, že len 2 zákruty a som na bezpečnej trati a práve v tej druhej zákrute som oprotí stretol auto a „zavesil“ sa naň z jednej strany a psy z druhej. Našťastie si to odnieslo len pár plechov, narazená ruka a jedna veľmi nepříjemná spomienka. Keď si predstavím, jako to mohlo skončiť, keby tam šlo vačšie auto… Na druhej strane bola to dobrá výstraha pre mňa a od vtedy som sa nepostavil na nič, čo by som nevedel ubrzdiť.“

Co ty a úrazy? Určitě nejsou v této disciplíně výjimkou. Vzpomeneš si na nějaký nepěkný?
„No asi jazdím pod svoje možnosti, lebo padám fakt málo. Najvačší problém za posledné roky bola práve tá zrážka s autom. Okrem toho si na nič vážnejšie nespomínam. Občas samozrejme niečo odreté, alebo skôr poškriabané od psov “

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Čemu se věnuješ ve volném čase? Máš kromě mushingu nějaké další koníčky?
„No ani veľmi nie. Mushing je velký požierač času, ale venujem sa skôr fyzickej přípravě, čo zahŕňa beh, bicykel, koloběžku a tak isto rád chodím na Crossfit, je to pre mňa relax a výborný doplnok. Rád by som sa v budúcnosti zúčastnil aj triatlonu, ale to chce čas “

Jak dlouho vlastně může člověk mushing provozovat? Kdy hodláš ukončit svou kariéru?
„Osobne poznám ľudí, čo behajú aj po 70, takže mam před sebou ešte kľudne aj 40 rokov, kedy by som tento šport mohol robiť. Nad ukončením nauvažujem, mám momentálne mladých psov a baví ma to. Psy ovplyvnili môj život veľmi, od výberu školy, kde som stretol manželku, až po možnosti bývania. Je pravda že niečo člověku aj zoberú, ale strašne veĺa dajú. Hlavne veľa úžasných zážitkov, pochodil som s nimi celé Slovensko, ale aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Taliansku a rád by som sa niekedy pozrel aj do Škandinávie, alebo na Severnú ameriku. Tak uvidíme.“

Jaroslav Banoci - kolobežky Kostka Mushing

Pokousal tě někdy pes? Čí to byla chyba a jak k tomu došlo?
„No pokiaľ sa dobře pamatám tak ani nie. Aj keď občas boli pokusy. Naštastie viem rýchlo uhnúť s rukou. Vačšinou to pramení zo stresu, ak je pes zatlačený do kúta alebo je v stresovej situácií a snaží sa z nej uniknúť a niečo tomu bráni tak sa môže stať aj, že kusne, ale stáva sa to nasaj veľmi zriedka. Mám jedného psíka volá sa Zeus a ten od kedy ho očkoval jeden veterinář tak nemá rád cudzích mužov, takže od vtedy ho už očkujem len ja  „

Co na tvůj zajímavý koníček říkají známí a nejbližší rodina? Podporují tě?
„Samozrejme bez toho to neide. Od začátku ma v tom podporovali rodičia a veĺmi dlho financovali, aj keď to nebolo vždy jednoduché. Bez toho by som sa tomu věnovat nemohol. Teraz ma veĺmi podporuje aj manželka Veronika, aj keď tým častokrát prichádza o čas strávený so mnou a deťmi keď som ja na pretekoch. Občas chodíme na preteky všetci spolu, ale nie vždy sa to s 2 deťmi dá. Veľmi ma však v poslednej době bavia rozhovory s 3 ročným Igorom, keď například prídem z tréningu celý od blata a on povie: „Tati prečo si škaredý (špinavý)“ hneď je deň krajší. Snažíme sa viesť deti k tomu, aby nemali strach z prírody zvierat, v čom určite pomáhajú aj naše psy. Ak je možnosť chodíme v zime povoziť aj deti zo škôlky, vďaka čomu mám aj podporu u nás v Haniske. Teda ľudia tolerujú to, že sa im tam občas premávam pod oknami. A kamaráti tak isto, občas im vadí, že som niekedy aj 2 mesiace každý víkend mimo, ale od kedy boli so mnou pozrieť na preteky v Ľubovnianských kúpeľoch tak majú tiež iný pohľad na to aké preteky to sú. Nedá mi ešte nespomenúť ďalších ľudí vďaka kterým je pre mňa mushing tým čím je a to sú naši členovia klubu Sibírsky husky team Haniska, Marcinovci, Halásovci, Drábikovci (možno raz), ale aj všetci ďalší ľudia, kterých som vďaka mushingu spoznal, jako predseda klubu radšej nebudem spomínať všetkých, lebo určite by som niekoho zabudol. Je to super vidieť jako im rady v treningu pomáhajú, vďaka čomu psy behajú lepšie a baví to tak psov jako aj ich.“

Závěr Jaroslava Bánociho:
„Na záver by som povedal len toľko, ak to číta niekto kto má doma psa, nech už je akýkoľvek a aspoň raz v živote rozmýšlal nad tým, že by rád vyskúšal aké to je nech neváha. Začiatky sú vždy ťažké, ale vždy sa dá nájsť niekto kto rád poradí, možno aj Vám to zmení život tak ako mne.“
comments powered by Disqus