Mýty a fámy okolo kolobežiek

Mýty a fámy okolo kolobežiek

Možno ste už skúsení vetrom ošľahaní kolobežkári, a o tom čo budete teraz čítať už dávno viete. Ale možno sa nájdu medzi vami aj takí, ktorí len rozmýšľajú o tom či si zaobstarať kolobežku alebo nie. A práve tým by nasledujúce mýty a fámy mohli pomôcť s rozhodovaním. Tak poďme na ne.
Na cestu aj do terénu
     Želaním každého začínajúceho kolobežkára je kúpiť si kolobežku, ktorou by jazdil nie len po asfaltovej ceste ale aj po poľných a lesných cestičkách, takže by mala mať zvýšené stúpadlo, mala by byť odpružená a mala by mať široké terénne plášte. Však?

Kostka Mushing
 
    Zabudnite na to. Väčšina z vás do žiadneho terénu jazdiť nepôjde a ak áno tak pôjde len o krátke terénne úseky v rámci výletu, ktorého trasa povedie na 95% po ceste alebo po bežne spevnenej lesnej či poľnej cestičke. Takéto cesty sú zjazdné aj bez odpruženia a bez traktorových plášťoch.

     Jazdenie kolobežkou po skutočnom teréne (hrboľaté, dažďom upravené lesné cesty s bahnom po kolená) sa výrazne líši od jazdenia na bicykli. Je to namáhavé a bolí to. Ale iste sa nájdu masochisti, ktorí práve toto k svojmu šťastiu potrebujú. Tak nech sa páči, tí nech si vyberajú kolobežky k tomuto účelu. My čo máme radi svoje telíčka, ostaňme pekne pri normálnych kolobežkách určených na cesty a iné spevnené povrchy.

Skladačka
     Najradšej by som chcel skladaciu kolobežku aby som si ju mohol ľahko poskladať do auta alebo cestovať s ňou vlakom zadarmo, bez poplatku za batožinu.

Kolobežka kostka rebel fold

     Veľké kolobežky, ktoré sa bežne predávajú na našom trhu v skladacom prevedení, veľký význam nemajú. Obvykle sa kolobežka „zlomí“ niekde v hlavnej rámovej trubke a „niečo“ sa urobí s riadidlami. Ale stále  je to  veľké na to, aby ste kolobežku hodili do kufra s veľkými taškami na  víkendový výlet.

     Takže výber: Skladačka a malá taška bez manželky, detí a psov alebo veľká taška, manželka, deti, psy a kolobežky šups na strechu. A do vlaku? Záleží na rozmeroch po poskladaní a na akého sprievodcu narazíte.

Nechcem škrabať zem, radšej si kúpim kolobežku s vyšším stúpadlom.
     Chyba! Pri jazde na kolobežke sa jednou nohou odrážate a druhá noha na stúpadle ide do polodrepu. Čím je stúpadlo vyššie, tým väčšie drepy musíte pri odraze urobiť. A čím väčšie drepy budete robiť, tým viac vás bude  noha bolieť. Aj rozdiel jedného centimetra spoznáte. Jasné že nie po 500 metroch, ale po päť, desať a viac kilometroch. Že budete mať odretý spodok stúpadla? Nebudete ak budete pozerať kadiaľ jazdíte. V prípade hroziaceho nebezpečenstva svoju mašinku ľahko pozdvihnete aj počas jazdy. Majitelia menších kolobežiek sa veľmi rýchlo naučia malé nerovnosti preskakovať a zoskakovať.

Kolobežka kostka

     Na začiatku sa vám stane, že zadrhnete. No a čo? Nie je potrebné zháňať ihneď farbu na ošetrenie odreniny. Odreniny na kolobežke aj tie na vašom tele ku kolobežkovaniu proste patria a buďte na ne patrične pyšný. Ak ich nebudete mať, potom vám nikto neuverí, že máte najazdených už 10 000 km ☺, ktorými sa chválite.

      Optimálna svetlosť (voľný priestor pod stúpadlom) je cca 5 cm.(v závislosti od váhy jazdca, tlaku v plášťoch kolies a konštrukčnej výšky stúpadla) S takouto mašinkou môžete jazdiť po hladkom asfalte, mačacích hlavách či po spevnených (suchý hlinený povrch) lesných a poľných cestách. Ak skutočne chcete jazdiť prevažne a často v horšom teréne, pouvažujte o väčšej svetlosti. Tak ako? Ešte stále sa Vám chce robiť čo najväčšie drepy?

Nie je to stúpadlo  malé a úzke? Vojdú sa mi tam obe nohy?
     Dobre. Tak chvíľu pri stúpadle ešte zostaneme. Dĺžka. Skúste chvíľu pozorovať jazdu kolobežkárov.  Na stúpadle je väčšinou len jedna noha. Na ňu bohato stačí 40 cm. Pokiaľ chcete robiť zjazdy alebo takzvané „oddychovky“, tak prosím kupujte kolobežky s dlhším stúpadlom.  A teraz šírka. Stúpadlo so šírkou 10-12cm  musí úplne stačiť. Kolobežka je jednostopové približovadlo a pokiaľ  na ňom stojíte, je ideálne stáť čo najpresnejšie uprostred. Ako náhle si stúpnete na okraj stúpadla, „strhávate“ si riadenie na stranu. A čím širšia nášľapná plocha je, tým viac vám umožní stáť mimo osy jazdy.

Kolobežka kostka

A čo chrbát. Neboli?
     Kolobežkári sú pri jazde trochu ohnutí. Áno, lebo sa tak lepšie odrazia. Chrbát pri kolobežkovaní nebolí. Práve naopak. Bolí vás chrbát? Nie, nemusíte hneď utekať na masáž ani jesť hrste liekov. Dajte si pár desiatok kilometrov na kolobežke, pretože práve kolobežkovaním si chrbát krásne pretiahnete a napravíte boľačku.

Riadidlá, v akej výške majú byť?
     Výška, šírka či tvar riadidiel je silne individuálny parameter. Niekomu vyhovuje vzpriamený postoj, (že dámy), iný sa do odrazu rád prikrčí. Záleží tiež na druhu jazdenia a dĺžke trasy. Ak sa niekto rozhodne prejsť 200 km, ťažko pôjde celou cestou zohnutý s nízkymi riadidlami. Avšak možno poradiť, že horná hrana riadidiel by mala byť vo výške zaťatej pästi kolobežkára, stojaceho na zemi s rukami pozdĺž tela. Začiatočníci o 2-3cm vyššie. Ľahké hrbenie vôbec nie je na škodu. Postupne po prejdení 300-500 km, sami zistíte aká výška vám viac vyhovuje.

Kolobežka kostka

Predné koleso väčšie či menšie?
     Malým kolesom sa diere lepšie vyhnete, veľkým ju lepšie prejdete…

Rozdielne veľkosti kolies alebo rovnaké?
     Štandard bol a ešte aj je, väčšie predné menšie zadné. V súčasnej dobe sa začínajú presadzovať kolobežky s rovnakými kolesami. Či už ide o malé kolobežky s kolesami 16+16“ palcov, 20+20“ palcov alebo pretekarske stroje 26“+22“ až 26“+26“. Rovnaký priemer kolies má pomerne veľký vplyv na jazdné vlastnosti. Zadná časť lepšie sedí na ceste. Čím väčšie koleso tým je aj dlhšia celková stavba kolobežky, čo znamená lepšiu celkovú stabilitu. Platí to hlavne pre rýchlu športovú jazdu. V prípade defektu vám stačí mať so sebou len jednu náhradnú dušu.  Ale keď si chcete „ zamachrovať“ a v zatáčkach si robiť šmyky, tak nech je to zadné koleso menšie.

Kolobežka kostka

Ubrzdím?
     K štandardnému komponentovému osadeniu bajkov patria kotúčové brzdy. Chcem ich aj na svojej kolobežke... A načo? Pravda je taká, že kolobežku pri bežnom užívaní, ubrzdíte s bežnými V- brzdami či ste ako trieska alebo vážite cez metrák. Avšak, pokiaľ sa chystáte na zjazdy alpských priesmykov, stojí za to uvažovať o kotúčových brzdách.

Cena až na prvom mieste
     Najprv si kúpim lacnú kolobežku a potom keď ma to chytí kúpim si drahšiu. Opäť chyba! Kúpite si lacnú kolobežku s prapodivnou geometriou, lacnými komponentmi a celé kolobežkovanie vám skôr znechutí, ako by vám malo ukázať čaro kolobežkovania. Takže narazíte na jednu zlú lacnú kolobežku a zanevriete tak na všetky. Začiatočníkom odporúčam cenu od 200€.

Každý chvíľku ťahá pílku…
Musia sa pri tom kolobežkovaní striedať nohy? Musia. Aj keby ste sa dokázali len jednou nohou odrážať, na tej druhej nevydržíte dlho stáť. Nie je to o odrážajúcej  nohe, ale o tej, ktorá stojí.

Dočítania s heslom: Trhnite si nohou

comments powered by Disqus