JBL Studio 230 a 290

JBL Studio 230 a 290

Pred časom som sa mal možnosť recenzovať stĺpové reprosústavy JBL Studio 280. Výsledok tohto stretnutia prinieslo jarné číslo H&S 2014. Ako sa vydarili ďalšie dva modely z veľmi rozsiahlej série Studio 2, približujú nasledujúce riadky. Klasické regálovky amerického výrobcu nesú označenie Studio 230 a najvyšší stĺpový model série Studio 290.
Studio 230 sú väčšie z dvojice regáloviek Studio 2. Použité technológie sú totožné technológie ako pri 280-kach. Využíva teda identický výškový menič s priemerom 25 mm z materiálu CMMD® Lite, opäť umiestnený v hornovskom lieviku, ktorý JBL nazýva High Definition Imaging (HDI). Stredobas je z osvedčeného materiálu PolyPlas™ s priemerom 165 mm, ktorý je pre JBL typický. Ľahko ho poznáte podľa prelisov v tvare sústredných kružníc okolo vypuklého stredu striebristej membrány. Tento pomerne veľký priemer meniča vyžaduje aj dostatočné rozmery ozvučnice z MDF. Pôdorys reprosústavy je takmer štvorcový 237 mm x 265 mm (š x h). Spolu s výškou 381 mm dostávame ozvučnicu, ktorá nepatrí medzi tie najmenšie. Prejavuje sa to i na celkovej hmotnosti, ktorá je takmer 8 kg na kus. Tvorcovia série Studio 2 si dali záležať na tom, aby neboli viditeľné žiadne upevňovacie prvky, a vylepšili dizajn zaoblenými hranami a vysokolesklými hornými stenami reprosústav. Ostatné časti sú potiahnuté kvalitnou fóliou čiernej, resp. tmavohnedej farby, tzv. Espresso Woodgrain. Najmä tá druhá na mňa pôsobí mimoriadne atraktívne. Vynikne pri nej kontrast s čiernou textilnou krycou mriežkou orámovanou strieborným rámčekom. Ozvučnica je otvorená a basreflexový nátrubok tzv. Sliptream smeruje dozadu. Pripojovací terminál je kvalitný a obsahuje jeden pár pozlátených konektorov. V príslušenstve k reprosústave sú gumové nožičky.

JBL Studio 290

Hoci je citlivosť 230-tok pomerne vysoká (88 dB), ukázalo sa, že k týmto regálovkám nemôžete pripojiť hocičo. Odporúčaný výkon zosilňovača podľa výrobcu je 20 W až 150 W a kvalita reprodukcie skutočne výdatne narastala spolu s výkonom zosilňovačov. Nakoniec sa ako ideálna javila kombinácia s receiverom Harman/Kardon 3770. Vtedy už kvalita reprodukcie je aj vzhľadom na nevysokú cenu 349 Eur za pár naozaj prekvapujúca. Spodná hranica frekvenčného rozsahu 52 Hz (bez udanej tolerancie) sa zdá reálna, bas je zastúpený dostatočne, i keď by mohol byť azda i „šťavnatejší“. Páčia sa mi prirodzené a otvorené stredy. Výškam by sa v závislosti od nahrávky sem-tam niečo dalo vyčítať, ale berme do úvahy aj cenovku. Rozhodne sú to reprosústavy, ktoré neboli účelovo vyrobené len ako zadné do domáceho kina. Mal som možnosť vypočuť si aj kombináciu 230-tok so subwooferom 250P z tejto série. Vzhľadom na náročnejšie nastavenie uprednostňujem radšej kompaktnú reprodukciu, ale táto dvojica kombinácia hrá mimoriadne vydarene.

JBL Studio 290 sú už reprosústavy úctyhodných rozmerov. Pri rozmeroch (v x š x h): 1197 mm x 273 mm x 330 mm a hmotnosti 25 kg sa pri inštalácii treba s nimi naozaj popasovať. Rozmerná ozvučnica si vnútri vyžiadala ako doplnok tri priečne výstuže – hrať majú meniče, nie kabinet reprosústavy. Konštrukcia je trojpásmová, ale obsahuje štyri reproduktory. Pre dosiahnutie identického zvuku série, z ktorej sa často konfigurujú súpravy domáceho kina, ani nemôžu byť použité iné meniče ako v 230-ke. Výškový menič s priemerom 25 mm je teda opäť z materiálu CMMD® a basové meniče z materiálu PolyPlas™. Je to vlastne papierová membrána s nanesenou tenkou vrstvou polyméru na povrchu. Bas je však zdvojený a priemer meničov je až 200 mm. Mimochodom, meniče takýchto priemerov už nájdete aj v menších aktívnych subwooferoch. Stredový reproduktor, rovnako z PolyPlas™, má priemer 100 mm. Pozlátený terminál umožňuje zapojenie bi-wirig či bi-amping. Ozvučnica má zospodu gumové nožičky, do ktorých stredu môžete zaskrutkovať priložené hroty. Celkové vyhotovenie je teda opäť na veľmi slušnej úrovni, škoda len, že 290-ky sú dostupné iba v čiernom vyhotovení.

JBL Studio 2 pack

Pri Studio 290 si výrobca vybral ten najjednoduchší spôsob, ako posunúť spodný kmitočet frekvenčného rozsahu čo najnižšie – zvolil veľký objem v kombinácii s veľkým priemerom basákov. Udávaný frekvenčný rozsah je 38 Hz až 22 kHz a sústavy idú skutočne hlboko. Pri takých veľkých reprosústavách sú namieste obavy, že basy budú znieť príliš mohutne, nekonkrétne a prekryjú stredné pásmo. Napokon, pri niektorých nahrávkach menších 280-tok sa to aj dialo. Čuduj sa svete, pri 290-kach v rovnakom posluchovom priestore tieto problémy neboli. Dokonca to platilo aj po premiestnení Studio 290 do malej miestnosti. Jediným vysvetlením je spojenie s iným zosilňovačom a, samozrejme, akustika miestnosti a jej rezonančné frekvencie. Vyskúšanie reprosústav pred kúpou u seba doma považujem priam za nevyhnutnosť. Ďalším paradoxom je, že 290-ky boli „promiskuitnejšie“ ako malé 230-ky a ľahšie sa „spárili“ s rozdielnymi zosilňovačmi a receivermi. Možno je to spôsobené o 3 dB vyššou citlivosťou. Pri reprodukcii série Studio od JBL ma opakovane prekvapilo podanie stredov. Sú mimoriadne jasné, otvorené a neagresívne. To rozširuje použitie reprosústav na oveľa širšiu škálu žánrov ako na rock. Ani ten neznie zle. Album 13 od Black Sabbath sa nedá prestať počúvať, ale reprosústavy JBL v pohode zahrajú aj jazz či iné žánre. Prešiel som si mnoho jazzových nahrávok, pri ich reprodukcii ma upútala čistota a nenásilnosť vokálov. Špeciálne JBL Studio 290 mi učarili pri posluchu vážnej hudby. Nie som na ňu žiadnym odborníkom a dostávam sa k nej spravidla pri testovaní, ale ak by som 290-ky vlastnil, určite by som stal jej fanúšikom. Weibergerova Polka a fúga, ktorá poriadne preverí reprosústavy svojou pestrosťou, dynamikou a závere sa stáva až brutálnou záťažovou skúškou, zvládli Studio 290 s obrovským nadhľadom a bez najmenších problémov. Tam, kde iné reprosústavy idú doslova vypľuť svoje vnútornosti, basáky 290-tok len jemne vibrujú, ako by sa ich ten rachot okolo ani netýkal. Zvuk sa z nich rinie len tak bez námahy ako gospel z hrdla obéznej černošskej matróny. Nemohol som nesiahnuť po skladbe Poem of Chinese Drums (Yim Hok Man), tu som si vychutnal parádny zvuk bubnov, ktoré sa takmer dali uchopiť do rúk, rovnako ako drevené paličky tvrdo a presne narážajúce do seba.

V našich hlavách je možno z minulosti tak trochu zafixovaná rovnica JBL = rock. Za posledné roky sa však veľa zmenilo. Rock áno, ale reprosústavy JBL už dávnejšie nie sú len pre tých, ktorí chcú počuť „americký zvuk“
comments powered by Disqus
comments powered by Disqus