Noví bojovníci v hudobnej aréne

Noví bojovníci v hudobnej aréne

Málokedy sa recenzentovi podarí dostať do rúk výrobok, ktorý sa ešte neobjavuje na pultoch predajní, či dokonca o ňom nenájdete ani zmienku na stránke výrobcu. Takúto možnosť som mal v prípade novej série amerických reprosústav JBL označenej ako Arena. Jej úlohou je nahradiť predchádzajúce základné série od JBL, a to LOFT a ES série.
Prvou lastovičkou z tejto série boli reprosústavy Arena 180, do jarného čísla H&S sa však nevmestili. Dnes už sú bežne dostupné aj na slovenskom trhu, aktuálna cena páru je 599 €. Podľa očakávania JBL Arena umožňuje zostaviť celé domáce kino, takže Arena 180 zďaleka nie sú sirotami. Dopĺňajú ich ešte menšie stĺpovky Arena 170 (399 €), regálovky Arena 130 (249 €). Ako surroundové repro sa môžu použiť aj špecializované Arena 120 (199 €). Center nesie označenie Arena 125C (199 €) a subwoofer SUB100 (299 €). Teda ceny aj pre bežných smrteľníkov, navyše sú na sety 5.0 a 5.1 pripravené zľavy. Čo môžu reprosústavy tejto cenovej kategórie teda ponúknuť? Nová Arena prináša oproti predošlým sériám nielen kozmetické úpravy, ale zaujme niekoľkými priam zásadnými zmenami. V sérii sa totiž nevyskytujú žiadne trojpásmovky, ktoré boli v poslednom čase pre JBL typické. Namiesto niekoľko rokov používaných streďákov a basákov z materiálu PolyPlas™ a kovových výškačov CMMD® Lite použilo JBL pri Arene klasické papierové basáky a textilnú kalotku výškového meniča. JBL totiž pri sérii Arena vychádzalo z technológií použitých v legendárnych štúdiových reprosústavách M2 Master Reference Monitor, ktoré okrem iného slúžia v nahrávacom štúdiu Belmont University v Nashville. Na akademickej pôde sa tu nachádzajú až štyri štúdiá. V najslávnejšom z nich, s názvom Columbia Studio, otvorenom už v roku 1960, nahrávali svoje platne takí velikáni, ako napr. Bob Dylan, Johnny Cash či Simon a Garfunkel.

JBL Arena

Pravda, súčasné Arena 180 sa tvarom na M2 Master Reference Monitor nepodobajú ani náhodou. Sú to klasické stĺpy rešpektujúce súčasné estetické trendy. S rozmermi 1086 mm x 217 mm x 314 mm (v x š x h) nepatria medzi drobčekov. Horná podstava ozvučnice je smerom dozadu skosená, čo spolu so zaoblenými hranami podľa mňa dodáva Arenam potrebný šmrnc. Krycia mriežka je plastová, potiahnutá priezvučnou tkaninou. Zhora a zdola ju zdobia striebristé lišty. Zaujímavosťou je, že okrem večne prítomnej čiernej sú stoosemdesiatky (ale i všetky ostatné modely série) dostupné aj v bielej farbe. Vinylová fólia imituje povrchovú štruktúru dreva. Ozvučnica stojí na gumových nožičkách, ale priložené sú aj hroty. Celkové vyhotovenie všetkých produktov série Arena je vzhľadom na priaznivú cenu viac než uspokojivé. Hmotnosť mierne presahujúca 15 kg nie je rekordná, ale pri reprodukcii sa ozvučnica javila ako dostatočne tuhá. Dýcha cez zadný basreflex umiestnený nad terminálom s konektormi.

Použité papierové meniče sú v prípade stredobasov zdvojené, každý s priemerom 178 mm. Textilný výškač má tradičný jednopalcový priemer, čo je – preložené do reči medzinárodne platnej sústavy jednotiek SI – približne 25 mm. Ústi do jemne naznačeného hornového lievika.

JBL Arena

Aj keď použité technológie sú oproti predošlým sériám inovované, zvuková filozofia JBL zostala v princípe zachovaná. Ak ste teda priaznivcami zvuku JBL, ani séria Arena vás z vašej náklonnosti určite nevylieči. I tak však možno pozorovať pri JBL Arena 180 niekoľko zaujímavých vlastností. V prvom rade je to ich „dvojpásmovosť“ v tom najlepšom zmysle slova. To znamená, že napriek svojim pomerne veľkým rozmerom sa správajú ako väčšie regálovky. Prejavuje sa to veľkým detailom, presnosťou podania a čistotou reprodukcie. Špeciálne by som vyzdvihol otvorenosť prejavu na túto cenovú hladinu mimoriadne nadštandardnú. Ak túto vlastnosť nedostane reprosústava priamo do vienka, len ťažko sa k nej budete dostávať hľadaním vhodnej kombinácie káblov, zosilňovača, prosto ladením celého reťazca. Ruka v ruke s otvorenosťou reprodukcie súvisí aj reálne vykreslenie priestoru, ktorý nezriedka prekračuje hranice posluchového trojuholníka a nešetrí treťou dimenziou. Keďže materiál membrán jednoznačne ovplyvňuje farbu zvuku, podanie výšok textilnej kalotky je oproti kovovej jemnejšie. Basy sú zase oproti dvojpásmovým regálovkám mohutnejšie, stále si však zachovávajú svoju kontúrnosť. Pochopiteľne, ak chcete zvuk silný v najspodnejších partiách alebo ste priaznivcami napr. vážnej hudby v podaní symfonického orchestra, siahnite radšej napr. po Studio 290. Tie sú na tento žáner ako stvorené.

Pri testovaní JBL Arena som vychádzal z toho, že v tejto cenovej kategórii budú slúžiť ľuďom túžiacim po slušnej kvalite za veľmi prijateľnú cenu. A tí určite nebudú počúvať len samé audiofilské delikatesy. V rámci bohatého hudobného menu som si pri nich s radosťou zaspomínal napr. na niekdajšiu avantgardnú art-popovú partičku Art of Noise, ktorých elektronika plná detailov im veľmi chutila. Či už v kúskoch ako Moments In Love, Peter Gunn, či v tej skladbe... (akože sa to len volá???)... aha, už viem: Paranoimia! Ešte o pár rokov skôr ponúkal Radim Hladík s kapelou M Efekt svoje jazzrockové lahôdky z albumu Svitanie. A stoosemdesiatky potvrdzujú, že JBL hrať rock nezabudli. Od Blue Effectu, ktorý musel zmodrať, lebo nebol dostatočne červený, je už len krok ku Collegium Musicum. Ulica je zrazu „plná plášťov do dažďa“, ale Hommage Á J. S. Bach za podaním JBL Studio 290 pochopiteľne zaostáva. Nemá na to jednoducho dostatočný objem pľúc. Zato akustický jazzík je na neveľmi drahé stĺpovky parádny. Rebelka Nina Simon v I Loves You, Porgy je zásah do čierneho. Ani digitálny záznam nič nezmôže proti analógovému pohladeniu drevených ozvučníc klasických akustických nástrojov. Oveľa slušnejšie vychovaná Rebecca Pidgeon v klasickej Spanish Harlem znie v súlade s nahrávkou trošku ostrejšie, podanie priestoru je však príkladné. Technická kvalita nahrávok Boba Marleya nebola nikdy skvelá. Ani JBL Arena si ju nevymyslia. Ich reprodukcia totiž v žiadnom prípade nie je efektná. A to je len dobre. Celkové hodnotenie vzhľadom na cenu: palec vysoko hore!

JBL Arena

Stĺpové Arena 180 majú určite ambíciu stať sa najpredávanejším modelom série. Mal som však možnosť vypočuť si aj JBL Arena 120. I bez predchádzajúceho oboznamovania sa s technickými údajmi každý rýchlo pochopí, že ide o reprosústavy určené na pozície surroundových reprosústav v domácom kine. Prezradí to ich relatívne malá hĺbka (len 113 mm) a úchyty na zavesenie integrované do zadnej steny kabinetu. Inak však všetko napovedá tomu, že by 120-ky mohli hrať ako „normálne“ regálovky. Osadené sú rovnakými meničmi ako 180-ky, len priemer stredobasu je 140 mm. Vzhľadom na určenie je ozvučnica týchto regáloviek menšia a uzavretá, čo sa prejavuje aj na menšej otvorenosti a čistote zvuku v porovnaní s veľkými 180-kami. Basový fundament je vzhľadom na rozmery sústav prekvapivý. I keď z kvalitatívnej stránky je signál posielaný do zadných kanálov rovnocenný (kdeže sú praveké časy „prologicu“), z obsahovej predsa len slúžia na doplnenie reprodukcie predných reprosústav. Z tohto pohľadu je ich reprodukcia viac než dostatočná. Kino zložené z predných a zadných stodvadsiatok, samozrejme, s podporou centra a subwooferu bude hrať určite výborne. Ich výhodou sú spomínané kompaktné rozmery, malá hĺbka a v bielom vyhotovení na stene nekričia.

Séria reprosústav JBL Arena mieri do našej malej slovenskej arény, v ktorej sú hojne zastúpení bojovníci aj z iných kmeňov. JBL Arena má však určite predpoklady na to, aby bola vzhľadom na výborný pomer ceny a kvality zvuku v boji o slovenského zákazníka úspešná.

JBL Arena
comments powered by Disqus
comments powered by Disqus