Alternatívne prípravy kávy, ktoré možno ani nepoznáte

Alternatívne prípravy kávy, ktoré možno ani nepoznáte

Príprava kávy, ako ju poznáme dnes, je vcelku jednoduchá a zároveň celkom „mainstreamová“ záležitosť. Rovnako ako v iných odvetviach ľudskej činnosti i tu sú technológie a ľudia zodpovední za produkciu a predovšetkým konzumáciu kávy ako na bežiacom páse. A keďže je dnes v móde všetko, čo ide proti prúdu a slovo „alternatívny“ je značne sprofanované, môže byť nadpis tohto článku trochu zavádzajúci. V kontexte prípravy kávy je vhodnejšie slovo „pôvodný“. Ako sme už v jednom z predchádzajúcich článkov písali, automatický, resp. pákový kávovar využívajúci vysoký tlak pary, je vynálezom 20. storočia. Ale konzumácia kávy sa určite k 20. storočiu nedatuje. Vychutnávanie tohto lahodného moku siaha ešte oveľa, oveľa ďalej.
Legenda o káve
     Existuje stará legenda o objavení kávy. Hovorí sa v nej o Kaldim - etiópskom pastierovi kôz. Zarazilo ho, že sa jeho kozy niekedy chovajú zvláštne, skáču a vyvádzajú, skoro ako by tancovali. Pozoroval ich teda lepšie a všimol si, že sa tak deje vždy, keď okusujú plody určitého stromu. Tieto červené bobule teda natrhal a odniesol ich islamskému mníchovi do neďalekého kláštora. Ten však povedal, že bobule nie sú jedlé a hodil ich do ohňa. Chvíľu na to sa z ohňa začala šíriť neznáma vôňa a tak si Kaldi počkal, upražené bobule z ohniska vybral, rozomlel a zalial horúcou vodou. Tak údajne vznikla prvá káva na svete.

Koza

Z Afriky do Turecka

     Čo je na tejto legende pravdy už asi nezistíme, čo sa ale uchovalo, je prvá písomná zmienka o káve zo 16. storočia z Konštantínopola. Tu sa tiež vyvinul najstarší nám známy spôsob prípravy tzv. turecká káva, ktorá sa dodnes hojne pije hlavne v severnej Afrike, na Blízkom východe a Balkánskom polostrove. Robí sa v džezve, malej kónickej nádobe z kovu, ktorá sa zdola nahor zužuje. Pre prípravu sa používa káva veľmi jemne mletá, aby sa držala na dne. Do džezvy sa nasype kávová zmes, cukor a niekedy tiež korenie (vanilka, kardamom, škorica) a všetky suroviny sa zalejú studenou vodou. Potom sa džezva položí na platňu a ľudia čakajú, kým v nej káva začne peniť a stúpať nahor. Ako náhle spení tak, že hrozí jej pretečenie cez okraj, zloží sa z platne a nechá odstáť. Takto sa postup opakuje až 4x. Nakoniec je káva opatrne zliata do šálky tak, že v džezve zostane len usadenina. Takáto káva je veľmi silná, nie však s nepríjemnými pachuťami ako slovenský variant s „usadeninou“.

Džezva, Ebenica

French press
     Už podľa názvu sa jedná o vynález pôvodom z Francúzska. Údajne sa prvé zmienky o príprave kávy spôsobom dosť podobným dnešnému French pressu datujú do druhej polovice 19. storočia do francúzskeho regiónu Provensalska. S tým sa spája možno nie úplne pravdivá, za to roztomilá historka o pánovi, ktorý si na svojej prechádzke malebnou krajinou Provensalska nosil kávu so sebou, aby si v prírode svoju obľúbenú šálku mohol kedykoľvek pripraviť. Nápoj robil tak, že do kanvičky nasypal mletú kávu a následne ju zalial horúcou vodou. Jedného dňa však omylom do kanvičky nalial najprv vodu a až potom nasypal kávu. Zistil, že sa na hladine vytvorila krusta z kávy a hľadal spôsob ako ju odstrániť. Mal ale šťastie, lebo práve stretol talianskeho obchodníka s kovovými sitkami. Ihneď jedno použil na stlačenie peny ku dnu a extrakt z kanvice si nalial do šálky. S úžasom tak zistil, o koľko je výsledok lepší.

Neprehliadnite:
Mliečne kávové špeciality: latte, macchiato a latte macchiato
French press Ebenica

Naspäť na zem
    Vráťme sa ale k faktom. Je prekvapivé, že prvý patent na kanvicu so stláčacím sitkom na výrobu kávy si nechal v roku 1929 vystaviť nie Francúz ale Talian Attilio Calimani. Pre tých, ktorí sa s French pressom ešte nestretli, ide o kanvicu, v ktorej viečku je na tyčinke umiestnené sitko. Do kanvice sa vsype hrubo pomletá káva (asi ako piesok), preleje sa 93°C horúcou vodou a nechá 3-4 minúty lúhovať. Potom sa sitkom stlačí káva ku dnu a nápoj sa zleje. Ide o veľmi jednoduchý spôsob, na ktorom prakticky nie je čo pokaziť.

Moka vz. perkolátor
     Moka, niekedy tiež mokka kanvička, je približne rovnako starý vynález ako vyššie zmienený French press. Opäť zaňho vďačíme Talianovi. Tí - ako sa zdá majú na vynálezy súvisiace s kávou naozajstný talent. Alfonso Bialetti si moku kanvičku nechal patentovať v roku 1933 a inšpiráciou mu bola jeho žena. Romantický príbeh? Ani ne. Alfonza myšlienka na nový spôsob prípravy kávy napadla, keď videl svoju ženu prať prádlo tak, že nahrievala mydlovú vodu, ktorá prechádzala cez špinavú látku. V jeho moka kanvičke sa káva pripravuje podobne ako v espresso kávovare pod tlakom. Spodný diel kanvičky tvorí nádoba na čistú vodu, ktorá je oddelená od horného dielu so sitkom.  Keď voda dole začne vrieť, začne rovnako ako v tlakovom hrnci vplyvom pary stúpať tlak a voda je vytlačovaná nahor jedinou voľnou cestou, ktorou je práve sitko s kávou. Jemne mletá káva vode kladie odpor a dochádza tak k extrakcii aromatických látok. Ako náhle voda kávou prejde až do hornej nádoby, zostane tu zafixovaná.

Moka káva Ebenica

Dva pojmy rovnaký spôsob prípravy?
     Niekedy je tiež moka kanvica mylne zamieňaná za perkolátor. Tento zvláštny názov nesie kanvica, ktorá sa skladá z jedinej komory rozdelenej v hornej časti sitkom na kávu. Nápoj sa v tomto prípade neextrahuje pod tlakom, ale cez mletú kávu preteká len silou gravitácie a to tak dlho, ako dlho necháme vodu vrieť. Perkolátor je jedným z priehrštia vynálezov grófa Benjamina Thompsona. Ten sa veľmi angažoval do zlepšenia starostlivosti o vojakov Bavorskej armády, keď tu koncom 18. storočia pôsobil ako plukovník. Približne o 20 rokov neskôr, po usadení vo Francúzsku, naviazal na svoj výskum a vynašiel túto, na svoju dobu pokrokovú kanvicu.

Percolator Ebenica

Geniálne jednoduchý aeropress
     Na koniec sme si nechali skutočnú alternatívnu prípravu kávy. U aeropressa ide vlastne o bezkonkurenčne najmladší vynález. Pri jeho zrode stál vynálezca rôznych hračiek Alan Adler, ktorý v roku 2005 dal svetu veľmi užitočný vynález - Aeropress. Jeho najväčším prínosom je geniálna jednoduchosť, húževnatosť a rýchlosť prípravy. Jedna sa o dve valcové nádoby z poly karbonátu, jedna z nich disponuje tesnením a druhá filtrom.

Neprehliadnite:
Ristretto: limitovaná lahôdka pre kávových labužníkov
Aeropress Ebenica

1 vynález, 2 spôsoby prípravy
     U aeropressa existujú dva rôzne spôsoby prípravy. Ten klasický spočíva v tom, že sa nádoba so sitkom postaví na šálku, nasype sa do nej jemne mletá káva (odporučiť pre tento spôsob prípravy môžeme napríklad kávovú špecialitu s jemnými ovocno-orieškovo-čokoládovými akcentmi EBENICA PIANO), zmes sa zamieša, nechá 10 sekúnd extrahovať a potom sa pomocou druhej nádoby s tesnením pretlačí do šálky. Obrátený spôsob je taký, keď sa nasadí nádoba s tesnením do nádoby so sitkom a obe sa postavia sitkom hore. Dá sa preč sitko, nasype káva, zamieša, 10 sekúnd lúhuje, nasadí sitko, potom sa opatrne otočí nad šálku a opäť sa tekutina pretlačí sitkom do šálky. Vďaka jednoduchosti konštrukcie a vlastnostiam materiálu si práve aeropress môžete vziať na prechádzku do prírody či na piknik. No nie je to geniálny nápad?
comments powered by Disqus