Trojboj - Test: Komponentné 16-ky vyššej strednej triedy

     Talianska značka Hertz bola donedávna uznávaná svojimi reproduktormi z kategórie entry levelu a strednej triedy. Pred cca tromi rokmi však vyrukovali s nekompromisnou sériou Mille, ktorá si okamžite získala renomé odborníkov, avšak cenovo nie je určená bežnému smrteľníkovi. Chvíľu na to vypustili na trh za menej ako polovičnú cenu set MLK165, ktorý vychádza technologicky z referenčného 2-pásma a americký magazín Car Audio Electronics ho v cene do 1000 dolárov označil ako jeden z najlepšie hrajúcich setov, takže aj naša redakcia spozornela neodolala jeho porovnaniu s adekvátnou konkurenciou.

KONŠTRUKCIA
     Setu dominuje šasi stredobasu, ktoré pripomína miniatúrny woofer a je zhotovená z hliníkového odliatku s trojicou masívnych rebier. "V" membrána je enormne tuhá vďaka nelineárnemu tvaru a ľahká, keďže použitým materiálom je kombinácia hliníka a celulózy, pričom o kôš ju prichytáva kvalitný záves z butylovej gumy, umožňujúcie maximálnu výchylku až 6mm. Vďaka nelineárnemu tvaru a ukončeniu v strede, by mala byť vynikajúca aj frekvenčná odozva mimo os meniča a výrobca pri konštrukcii nemusel použiť ani klasickú prachovku. Pohon zabezpečuje vysoko sýtený feritový magnet s priemerom 100mm uchytený v masívnych pólových nástavcoch. Chladeniu 36mm cievky napomáha okrem otvoru v spodnej pólovej doske aj sústava otvorov pod nomexovým vlnovcom prekrytá kovovou mriežkou.

     28mm výšková kalota je taktiež neštandardná. Obsahuje totiž zameniteľnú zadnú komoru, čím dokážete prispôsobiť Q faktor. Väčšia komora vám poskytne plynulejší prechod s nižším frekvenčným rozsahom a menšia naopak: skôr a strmšie oreže výšky. Samotná membrána je mixom bavlny a hodvábu s následnou dvojitou impregnáciou. V príslušenstve nájdete plasty pre zapustenú či povrchovú montáž a inštaláciu pod uhlom.

     Pri výhybke so strmosťou 12 dB/okt a deliacou frekvenciou 2500Hz musíme rozhodne pochváliť kvalitné vzduchové cievky, masívne prípojné terminály a jumpery, dobré zvolenú možnosť útlmu pre výšky (0, -1.5, -3, -4.5 dB) a obvod HFC (High Frequency Contour), ktorý upravuje prenos vysokých frekvencií v závislosti od ich umiestnenia. Nechýba ani možnosť bi-ampingu a tak jedinú výhradu mám len voči veľkým rozmerom plastovej krabičky.

ZVUK
     Talianske virtuózy vniesli do audio sveta muzikalitu a teplo, aj keď nezabudli ani na ráznosť. Čo sa týka basov, idú najhlbšie a najpresnejšie z testovanej trojice. Poďme ale poporiadku a začnime Jeffom Lorberom. Bicie a basgitara má ťah a pri normálnych hlasitostiach, (benzínovom motore a dôsledne vytlmenom aute), by som sa obišiel aj bez woofra. Klavír či trubky voči RF-kám narástli na objeme aj keď ich lokalizácia v priestore je viac vzadu voči Američanom. Ženský vokál stratil sykavý nádych a znie presvedčivo a verne. Celkovo nabral prejav na vzdušnosti a muzikalite. Rovnako suverénne si viedli aj pri bicích z disku Focal No4, "Basskiller", kde kopák ponúkol neuveriteľný objem aj hĺbku (jednoznačná jednotka testu), činely dominovali čistotou bez prehnanej vtieravosti a prechody ma uistili, že kompá majú aj kontrolu nad priestorovým zobrazením. Celkovo vinikajú aj farbou akustických nástrojov, ktorá je presvedčivá a blíži sa realite. Prekreslenie je taktiež nadpriemerné, pričom nevytrhávajú jednotlivé detaily a tak zvuku nechýba rozlíšenie, ale ani kompaktnosť prejavu. Rovnako (ako s akustickými skladbami) si vynikajúco poradili vďaka nekompromisnému stredobasu aj s rockovými skladbami a elektronikou (Red Hot Chilli Peppers, Rammstein, Faithless), aj keď tu ste si už samozrejme všímali rozdiely v kvalite nahrávok. V každom prípade však mal zvuk šťavu a potvrdil ich ťah poriadne odspodu.

ZÁVER
     Konštrukčne a dizajnové spracovanie týchto setov je na vysokej úrovni a na míle predbehlo sety do 10000 Sk testované v minulom čísle. Vernosť reprodukcie si každá z firiem vysvetlila po svojom a z môjho pohľadu najviac realite sa priblížili jednoznačne MLK-čka od Hertzu, ktoré vhodne namiešali príchute. Ponúkajú totiž najvyváženejšiu frekvenčku s dobre dávkovanými informáciami, dynamikou a aj zaťažiteľnosť sú na tom najlepšie, čím si jednoznačne zaslúžia hodnotenie víťaza tohto triatlonu. Rainbowy zaujali slušným podaním farieb na stredoch aj výškach, príjemným nenásilným posluchom, ale skúsené ucho neprehliadne (alebo skôr neprepočuje?) mierne uzavretie stredov a zvýraznenie pásma basov, čím stratili na dynamike a prekreslení v tomto. Na druhej strane budú milosrdnejšie aj k nedokonalejším nahrávkam a zosilňovačom s tvrdším podaním stredov, ktorých je neúrekom. Rockfordy vsadili naopak na maximálne otvorenie stredov a výšok, ktorým sekunduje nakopnutý stredobas, ale na druhej strane si musíte dať pozor na pripojené komponenty, aby celkový prejav nebol zbytočne prezentný. Avšak v prípade áut s tienenými montážnymi pozíciami či pri utopení repro pod originálnymi plastami sa môže práve tento charakter hodiť najviac. Takže finálny výber ostáva opäť na vás a ja len dúfam že si vyberiete presne tie z nich, ktoré budú lahodiť vášmu uchu.

Zdroj: autohifi & navigácie