Test oválnych koaxiálnych reproduktorov

Test oválnych koaxiálnych reproduktorov

Štandard sa u oválnych reproduktorov vyprofiloval pomerne dávno, a tak sa väčšina reproduktorových meničov podobá po technickej stránke ako vajce vajcu. Všetky majú približne rovnakú konštrukciu koša, všetky sú osadené stredovým modulom pre vyššie frekvenčné pásma, a takmer všetky sa hrdo hlásia k „trojpásmovosti“. K tomu len malá poznámka. Tri pásma si doslova žiada trh. Vo verejnosti prežíva už celé roky vžitý názor „Viac pásiem, viac muziky“. Je to, samozrejme, pravda len u veľkých a pomerne drahých sústav s precízne navrhnutými výhybkami. V tejto cenovej kategórii by to však bol zázrak, a tak všetci výrobcovia v jednom šíku ponúkajú tri pásma a spotrebitelia sú s tým spokojní. Na jednej strane to fyzicky tri pásma sú. Na strane druhej, ak nám basový menič žiari 100 wattov hudobných a cez jeden kondenzátor máme napojený „akože“ stred, tak ten ďalší maličký pliešok s keramickým povlakom, či v lepšom prípade miniatúrny výškačik, nemá šancu z dôvodu svojho nepatrného vyžarovacieho výkonu byť počuteľný. Preto je v konštelácii týchto oválov správnejšie hovoriť o veľkom reproduktore ako o stredobasovom a o „strednom“, než o výškovom, pretože to skôr zodpovedá realite prenášaných frekvencií. Zvyšok je už len pre potechu oka a pre dobrý pocit majiteľa, že investoval do trojpásmového meniča.
Rôznymi obmenami prešli u testovaných modelov krycie mriežky, ako aj samotný dizajn. Tu už zostáva na voľbe budúceho majiteľa, či uprednostní klasický alebo moderný štýl. To už si vyžiada samotný interiér automobila. Testovanie bolo z hardvérovej stránky zabezpečené objemnejším boxom v tvare dlhého hranola (naležato), ktorý imitoval batožinový priestor menšieho hatchbaku. Objem bol okolo 2 x 30 litrov, pretože pre lepšie posúdenie zvukového podania a priestorovosti boli obe časti oddelené priečkou. Napájanie signálom sme riešili domácou stereo zostavou vyššej triedy, u ktorej máme istotu analyticky presného podania.

Infinity Reference 9613i
     Známa americká firma, ktorá vie robiť zvuk na úrovni, sa do testovanej cenovej hranice dostala aj vďaka akciovej cene, ktorá trvá až do konca októbra. Na konštrukcii meniča výrazne vidieť, že pôvodne bola najdrahšia zo všetkých. Masívny kôš s hrubého plechu je vďaka premysleným zálisom veľmi tuhý a na prvý pohľad pôsobí skoro ako liatinový. Membrána zo špeciálneho a patentovaného materiálu Plus One pôsobí ako polypropylén s drobnými metalizovanými čiastočkami. Je dostatočne pevná a povrch má v imitácii škriabaného kovu. O jej dostatočný pohyb sa stará dostatočne pružný gumený záves. Obrovský magnet mi opäť nedovoľoval odložiť menič na stôl, lebo keď som tak urobil, išli sa vychyľovacie cievky v mojom CRT-čku zblázniť. Magneticky bude teda silný dosť. Na stredovom module je dvojica malých reproduktorov. S potešením konštatujem, že tentoraz sú to oba plnohodnotné meniče. Oba majú magnet a kalotovú kopulku z impregnovanej tkanej textílie a k tomu ešte každý aj samostatný kondenzátor ako kvázi výhybku. Jednoduchá mriežka prekrýva boky meniča perforovaným plechom a cez stredový výškový modul vedie masívny plast. Hudobný prejav však hodnotím bez nej, a tak nasleduje rezultát.

Zvukové podanie

     Drsnejšie výškové podanie pri vyšších akustických hladinách bolo potrebné stiahnuť trošku ekvalizérom. Najnižšie pásmo sa vyznačovalo presnými a relatívne aj objemnými basmi. Pri maximálnych hladinách však už membrána nestíhala a na koncoch lineárneho posunu drnčala. Vokálne pásmo ničím neurazilo a vytvorilo dobrú atmosféru pri počúvaní mojich referenčných vychytáviek. Ak spomeniem náznaky zastretého prejavu niekde v pásme klavírneho podania, tak v kolónke „proti“ je to všetko. Ďalšie postrehy budú kladné. Jednoducho, hudobná produkcia, ktorá nikoho neurazí.

Zdroj: ATmagazín 10/2006
comments powered by Disqus
comments powered by Disqus